Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Únia Vojnových veteránov Slovenskej republiky

História

a/ História UN je založená v rokoch 1945- 1948, kde československí vojaci založili v meste MÉTY vo Francúzsku misiu pod názvom UNRA.

 

 

b/ Novodobá história sa začala písať v r. 1993, kde zo Serede odchádzalo viac ako 600 vojakov do misie UNPROFOR na Balkán.

Prvý veliteľ bol plukovník Ľubomír KOLENČÍK.

Druhý veliteľ bol plukovník Daniel KOSTRA.

Tretí veliteľ bol plukovník  Rastislav ŠMEHLÍK.

Štvrtý a posledný veliteľ bol plukovník JANGL, ktorý ukončil aj pôsobenie UNPROFORu na Balkáne.

 

K jednotlivým misiám sa vyjadria na tejto stránke všetci velitelia a budú mať možnosť historicky prispieť aj ich podriadení, ktorí pôsobili v tomto období na Balkáne.


 

Počiatok pôsobenia vojakov samostatnej SR v misiách na podporu mieru.

 

Účasť našich vojakov v konfliktoch ďaleko od hraníc našej vlasti má už v našich moderných dejinách tradíciu. Práve malé národy, ktoré museli zviesť zápas o svoju existenciu, dobre vedia, že o národné záujmy je niekedy potrebné bojovať i mimo územia svojho štátu. Už pri zrode prvej spoločnej republiky s Čechmi to boli zahraničné légie. Počas druhej svetovej vojny sa o zápas s nacistickým Nemeckom postarali z veľkej miery slovenskí a českí vojaci v zahraničnom odboji. A to tak vo východnom ako aj v západnom. Dnes o naše bezpečnostné záujmy bojujú príslušníci mierových misií.

Rozhodujúcu úlohu v úsilí o zachovanie medzinárodnej bezpečnosti zohráva OSN prostredníctvom svojej Bezpečnostnej rady – BR OSN (Security Council). Keďže OSN nemá vlastné mocenské nástroje, využíva na riešenie kríz sily a prostriedky iných organizácií a svojich členských štátov. Mierové operácie sa realizujú na základe príslušnej rezolúcie BR OSN, ktorá presne určuje mandát operácie. Za mierové sily OSN sa považujú národné kontingenty ozbrojených síl členských krajín OSN vyčlenené pre mierovú operáciu na základe rozhodnutia BR OSN. Ide obyčajne o vojenské jednotky a skupiny vojenských pozorovateľov v rôznych druhoch operácií (operácie na prevenciu konfliktov - Conflict Prevention, budovanie mieru - Peace Building, dočasnú správu - Transitional Administration, udržiavanie mieru - Peace Keeping).

Slovensko po svojom osamostatnení v roku 1993 vstúpilo do meniaceho sa sveta veľmi aktívne. Muselo budovať svoju armádu, zodpovedať si základné otázky o tom, aká by mala byť, aké by malo byť jej miesto v slovenskej zahraničnej politike a ako bude reagovať na premeny bezpečnostného prostredia súdobého ľudstva.

Zahraničné misie príslušníkov slovenských ozbrojených síl zohrali významnú úlohu pri začleňovaní Slovenska do NATO a Európskej únie a veľkou mierou prispeli k tomu, že sa stalo rešpektovanou a akceptovanou demokratickou krajinou. Ukázalo sa, že naši vojaci sú spoľahliví, statoční a stále lepšie vycvičení a vybavení. Že na Slovensko a jeho armádu sa dá spoľahnúť.

Nebolo tomu inak ani v mierovej misii pod vlajkou OSN - UNPROFOR, kde naši vojaci prvý krát reprezentovali samostatnú Slovenskú republiku. Počas vzniku Slovenskej republiky pôsobil v operácii 115-členný slovenský peší prápor pôsobiaci na území Chorvátska v oblasti Plitvických jazier. Prápor slúžil v operácii do apríla 1993. Prítomnosť Slovákov v operácii však bola podnetom pre vyslanie ženijnej jednotky. V súlade so spracovaným plánom sa v dňoch 1. a 2. mája 1993 zo Serede dvoma vlakovými súpravami vypravila ubytovacia skupina 97 vojakov. Cieľovými stanicami boli chorvátske mestá Daruvar a Lipik. V Daruvare pripravili ubytovacie priestory pre veliteľstvo a štáb práporu, v Lipiku pre hlavné sily jednotky a logistické zabezpečenie. Celý 418 členný prápor (SLOVENGBAT) sa na mieste určenia zhromaždil 26. mája 1993. K hlavným operačným úlohám jednotky patrila rekonštrukcia mostov, ciest a ďalších objektov, vytyčovanie zamínovaných úsekov, zaistenie mínovej bezpečnosti, budovanie úkrytov, ochranných stavieb, vŕtanie studní a ťažba vody, školenie ostatných jednotiek v súvislosti s mínovým nebezpečenstvom a humanitárna pomoc obyvateľstvu. Časti spolu 606-členného práporu, vytvárané podľa charakteru úloh, pôsobili na viac ako 30 miestach Chorvátska i Bosny a Hercegoviny, napríklad v Gračaci, Knine, Topusku, Gline, Váreši, Zenici, Sarajeve, na hore Igman, na rieke Neretva a inde. To kládlo nesmierne nároky na spojenie, zásobovanie, striedanie ľudí a dokonalú súhru velenia pri riadení činnosti.
 
Príslušníci SLOVENGBAT-u preverili a odmínovali vyše 500000 m2 terénu, zneškodnili 849 protitankových a protipechotných mín a 1040 kusov rôznej munície. V mostovom programe postavili vyše 30 mostov – všetky z materiálu dovezeného zo Slovenska. Osobitnú kapitolu tohto programu predstavuje 200 m dlhý pontónový most na rieke Neretva, asi 30 km severne od Mostaru. Od januára 1996 slovenský ženijný prápor slúžil v rámci operácie UNTAES. V operácii zahynuli dvaja príslušníci OSSR - 22. apríla 1993 rtm. Igor RIGO pri delostreleckej prestrelke a 27. októbra 1994 spojár čat. Vladimír GRMAN pri zlyhaní hydrauliky zdvíhacieho zariadenia používaného pri inštalácii anténnych spojovacích systémov.
 
Velitelia jednotky:
plk. Ing. Ľubomír KOLENČIK, máj 1993 - december 1994,
pplk. Ing. Daniel KOSTRA, december 1994 - august 1995,
pplk. Ing. Rostislav ŠMEHLÍK, september 1995 – január 1996

Najlepším dôkazom toho, že naši vojaci prinášajú poriadok a pokoj, sú ich dobré a priateľské vzťahy s domácim obyvateľstvom. Je to tak prakticky všade, kde sú. Pritom nebolo to vždy tak hneď v čase, keď zo Slovenska odchádzali. Vo viacerých prípadoch boli naši vojaci nasadení už v počiatočnej fáze ťažkých konfliktov a bojov. Boli súčasťou mnohonárodných síl, ktoré museli do týchto konfliktov zasiahnuť a neraz ich zvládnuť i za pomoci masívneho použitia zbraní. Až neskôr, po nastolení poriadku, sa ukázalo, že to bolo nevyhnutné a pozitívne. A ľudia ťažko skúšaných krajín to už dnes oceňujú.

V dnešnom globalizovanom svete je každá destabilizácia a každé významnejšie ohrozenie nevinných ľudí aj ohrozením našej vlasti a našich spoluobčanov. Medzinárodné teroristické siete, vývoj a šírenie zakázaných zbraní, regionálne konflikty – to všetko nás nemôže nechávať nevšímavými. V podmienkach súčasného života na Zemi si už nemôžeme hovoriť, že sa nás to nedotýka. Všade tu ide aj o náš vlastný bezpečnostný záujem. Všade tu ide o pokojný život aj našich občanov.
 
Preto príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, operujúci v najrôznejších kútoch našej planéty, sú nielen poslami mieru a stability pre ľudí, žijúcich v mieste ich nasadenia, ale sú aj a predovšetkým v službe mieru a obrany našej drahej vlasti. Patrí im za to úcta a vďaka nás všetkých!

 

Účasť SR v misiách a operáciách MKM

Účasť SR v mierových operáciách a misiách OSN
   Rozhodujúcu úlohu v úsilí o zachovanie medzinárodnej (globálnej) bezpečnosti zohráva OSN. Na základe rezolúcie BR OSN, ktorá určuje mandát, sa realizujú mierové operácie. OSN v nich využíva sily a prostriedky svojich členských štátov, ich vojenské jednotky a vojenských pozorovateľov.
   História účasti Slovenskej republiky v mierových operáciách OSN sa začala krátko po vzniku samostatnej SR. Už 1. mája 1993 bol vyslaný ženijný prápor do misie UNPROFOR na územie bývalej Juhoslávie. Na jar 1996, na základe rezolúcie BR OSN, bol žpr MS OSN redislokovaný do východného Slavónska a zaradený do vojenskej zložky misie UNTAES. Slovenskí dôstojníci sa stali riadiacimi vo velení misie UNTAES. Slovenskí vojaci a dôstojníci si vyslúžili obdiv a uznanie svojich kolegov, miestneho obyvateľstva a Slovákov žijúcich v zahraničí. Misiu UNTAES možno pokladať jednoznačne za úspešnú misiu OSN (Z 5000 člennej vojenskej zložky mal slovenský kontingent viac ako 600 vojakov). Angažovanosť SR na Balkáne pokračovala aj po ukončení UNTAES v roku 1998. Od vtedy prešli ozbrojené sily v operáciách a misiách postupným kvalitatívnym vývojom. Spočiatku sme participovali len na misiách OSN, neskôr sa účasť rozšírila na finančne, personálne a kvalitatívne náročnejšie operácie a misie NATO, Európskej únie a koaličné operácie.
   Od vzniku SR doteraz sa v 32 operáciách a misiách vystriedalo 15 000 vojakov, pôsobili v 21 krajinách na 3 kontinentoch (Europa, Ázia, Afrika). Z toho bolo 6 operácií pod velením NATO, 16 misií pod velením OSN, 4 operácie a misie pod velením EÚ, 3 misie pod velenímOBSE a 3 operácie pod velením koaličných síl. V súčasnosti sa príslušníci Ozbrojených síl SR zúčastňujú, okrem iných misií a operácii, na dvoch misiách OSN (UNFICYP na Cypre a v pozorovateľskej misii UNTSO v Izraeli a Sýrii).
   Účasť SR v operáciách OSN hodnotíme jednoznačne pozitívne. Účasť jednotiek OS SR v operáciách a misiách pod vedením OSN, NATO, EÚ a OBSE patrí medzi hlavné priority zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR. Príslušníci OS SR, policajti, colníci a civilný personál sa aktívne zúčastňujú operácií a misií s cieľom posilniť stabilitu vo svete a nadobúdajú zručnosti a spôsobilostí, ktoré inde nemôžu získať.
   Na základe týchto úspechov slovenských vojakov a diplomatov, SR bola v rokoch 2006 a 2007 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
   OSN si ctí príslušníkov mierových operácii OSN. Dňa 11. decembra 2002 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, v ktorej ustanovilo 29. máj Medzinárodným dňom príslušníkov mierových síl OSN. Vyjadruje ním úctu a vzdáva česť tým mužom a ženám, ktorí sa zúčastňujú na mierových operáciách OSN a tým, ktorí stratili život v operáciách.

                                    plk.v.v. Ing. Jozef ULIAN, CSc.
 


 

Partneri


webygroup

dnes je: 19.11.2017

meniny má: Alžbeta

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

894710

Úvodná stránka