Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Únia Vojnových veteránov Slovenskej republiky

Zamyslenie

 

KRÍZA POLITIKY, ČI ROZUMU?

 

KRÍZA – slovíčko, ktoré sa v posledných rokoch akosi viac udomácnilo v našich životoch. Zvykli sme si, že je takpovediac naším každodenným sprievodcom. Samozrejme pre niekoho viac, pre niekoho menej. To záleží od mnohých faktorov. Podstatné však je, že sme sa „zmierili“ s jej prítomnosťou, naučili sme sa využívať ju na ospravedlňovanie čohokoľvek, keď sa nám to hodí alebo keď je to pohodlnejšie. Keď je to jednoduchšie ako hľadať riešenia a východiská, keď nie sme schopní alebo možno ani ochotní pomenovať iné, tie pravé príčiny problému. Pritom každá kríza, ešte aj tá dnes už najbežnejšia – partnerská, má svoje racionálne zdôvodnenie a teda aj reálne východiská. Bez záujmu, ochoty a schopnosti veci správne pomenovať sa ale nedá pohnúť z miesta a problém sa spravidla vždy bude len prehlbovať.


Vráťme sa ale ku kríze, ktorá nás gniavi zo všetkých strán ako špinavú bielizeň v bubne automatickej práčky. Keď sa začala objavovať na konci prvej dekády tohto storočia, prisudzovali sa jej rôzne prívlastky so strašidelnými očakávaniami dôsledkov a prirovnávaním k veľkej hospodárskej kríze začiatkom tridsiatich rokov 20. storočia. Finančná, či vari skôr hypotekárna kríza, roztočila svoj ničívý stroj v USA a postupne zachvátila celý svet. Svojím bezprostredným vplyvom na oblasť hospodárstva sa podľa mnohých analytikov a ekonomických expertov prepracovala aj k prívlastku hospodárska. Ak v dnešnej ére sofistikovaných vesmírnych technológií pripustíme objektívne prítomné široké prelínanie ekonomiky a politiky, tak potom musíme pripustiť, že ide aj o krízu politiky. Koniec koncov, bola to vždy nejaká politika, ktorá priviedla spoločnosť aj do hospodárskej krízy. Takéto logické vyústenie je zrejmé aj zo skutočnosti, že aj politiku už rozdeľujeme do rôznych kategórií – hospodárska, sociálna, vojenská, finančná a ďalšie. 


Slovenská republika je súčasťou eurozóny a v tejto spojitosti nemožno vynechať ani posledný hit – dlhovú krízu. Ale položme si základnú otázku, čomu vďačíme za tento nový moderný pojem, ktorým sme ohurovaní, ktorý sa stal fantómom vyspelých demokracií? Fantómom, ktorý je používaný ako Damoklov meč v otázke prežitia, či pádu jednotlivých krajín, ale aj celej eurozóny. Netreba azda na prvom mieste hovoriť o zlyhaní politiky a teda o politickej kríze? Nie sú to vari práve politici, ktorí sa pasovali do kategórie jediných vyvolených, ktorí sú predurčení nás zachraňovať svojou neomylnosťou? Sú slovenskí politici naozaj ochotní načrieť do svojho svedomia, priznať svoj podiel viny a prevziať aj zodpovednosť za svoje skutky? Ak sa neštítia s patričnou dávkou sebavedomia hovoriť, že dostali mandát od svojich voličov, prečo majú problém tým istým voličom zložiť účty? Ľudia sa už naučili vnímať, že nie každý môže byť politikom. Politici si však nemôžu myslieť, že je to len pre to, že na to iní nemajú. 


Ak teda pripustíme, že pre dosiahnutie obratu je treba na prvom mieste riešiť krízu politiky, tak sa netreba obracať chrbtom k zrkadlu, ktoré ukazuje jej skutočnú podobu.Jedinou prekážkou tomu je samoľúbosť politikov, ich nedostatočná sebareflexia, neschopnosť alebo skôr neochota počúvať. Zatváranie sa do akejsi vlastnej mirkroklímy pripomínajúcej pohyb vedca vo vzduchotesnom skafandri v zamorenom území. Politika je služba občanovi a politik sa ju dobrovoľne rozhodol pre občana robiť. Ak je občan vystavený škodlivým vplyvom prostredia, tak morálka káže sa najprv o neho postarať a až potom sa v skafandri pustiť do dekontaminácie prostredia a likvidácie škodlivých prvkov. Ak tomu tak nie je, tak potom ani politika nie je morálna. A ako je tomu vlastne u nás, nie je to vari politika, ktorá kontaminovala prostredie?


Celé týždne našou spoločnosťou nedávno rezonovala kauza „Gorila“, ktorá do mrazivých februárových ulíc vytiahla aj tisíce občanov vyjadrujúcich tak pohoršenie a nesúhlas s praktikami, ktoré ovládli slovenskú politiku. Bez ohľadu na organizáciu či efekt týchto prejavov, sú nepochopiteľné až zarážajúce pokusy o spochybňovanie a bagatelizovanie masových protestov. Múdry človek určite veľmi ľahko identifikuje zištnosť takýchto pokusov a každý kto si myslí, že slovenský národ nie je múdry, žije v ilúzii. Či už bola alebo nie kauza Gorila súčasťou predvolebnej kampane, prinajmenšom ju možno vnímať ako zvonenie k prebudeniu a zamysleniu sa, na akú cestu sme sa to dostali. Veď bezostyšne užívať kompetencie, imunitu a mnohé ďalšie výhody a neniesť pri tom aj príslušnú zodpovednosť za svoje skutky a rozhodnutia, nie je o nič menšia anarchia ako tá, za ktorú niekedy politici radi označujú násilnosti pri protestoch. Rozdiel je vari len v tom, že náhodní radikálni protestujúci môžu byť bití a zatváraní. A čo na to hovorí svedomie každého, kto sa nebojí priznať, že sa ho to tiež týka? A týka sa to nás všetkých.


Pokúsme sa teda bez emócií viac používať to čo zdobí a súčasne povyšuje človeka nad všetky tvory – zdravý alebo skôr, ako to poznáme ľudovo, sedliacky rozum. Veľmi výstižne sa tu dá použiť hodnotenie jedného nemenovaného regionálneho politika, čestného a skromného človeka, ktorý z obľubou hovorieva: „Ľudia môžu byť vzdelaní, ale to ešte nemusí znamenať, že sú múdri“. Kedysi sa tiež zvyklo hovoriť, že aha, to je človek čistej mysle. Spravidla tento prívlastok prisudzovali ľuďom triezveho úsudku, rozvážneho konania, ľuďom čestným, spravodlivým a zodpovedným. Slovenský národ sa vo svojej histórii môže popýšiť takými osobnosťami, dokonca aj v politike. A ako sme na tom dnes? Tých, ktorí sami seba považujú za múdrych je neúrekom. Možno by len mnohí z nich potrebovali zbaviť sa ilúzie, že sú múdri a preto sú politikmi. Nemalo by vari skôr platiť ,že sa stali politikmi, pretože sú múdri? Ísť do politiky predsa nemôže znamenať zriekať sa zdravého rozumu. Neplatí to však len pre politikov. Nechali sme sa vo veľkej väčšine vtiahnuť do toho vlaku rútiaceho sa veľkou rýchlosťou kdesi, kde si to nikto z nás neželá. Buďme múdri a zatiahnime ručnú brzdu, aby sme stihli prehodiť výhybku ešte pred konečnou stanicou. Možno to ani nie je také ťažké, len treba mať odvahu. Konajme múdro, pretože konať múdro znamená činiť dobro. A to predsa chceme. Alebo nie? 

 

                                                             Pavel Marko


 

Partneri


webygroup

dnes je: 28.4.2017

meniny má: Jarmila

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

692852

Úvodná stránka